VÝREČNÍ

            Nebol to zamotaný prípad. Všetko bolo jasné a nudné. Zločinec sa k svojmu činu priznal. Vnikol do cudzieho bytu, takmer uškrtil akúsi starenku a odcudzil dva obleky, medenú rajnicu a ešte nejaké haraburdy.

            Zločinec sedel nehybne. Nezúčastnene pozeral kamsi nabok.

            „Som zvedavý, koľko mu dajú,“ povedal som. „Nemáte na čo byť,“ povedal starký sediaci vedľa mňa. „Štyri roky s prísnou samoväzbou.“ „Prečo myslíte?“ „Ja nemyslím, trestný zákonník tak hovorí.“

            Vstal prokurátor. Hovoril s mocným zanietením, v ktorom bolo mnoho nefalšovaného hnevu a opovrhnutia. Doslova zdeptal zločinca. Porovnával ho s najodpornejšou špinou a odpadkami, ktoré treba nemilosrdne vyniesť. Dávno som nepočul tak znamenitú reč. Obecenstvo úplne stíchlo.

            Pozrel som na zločinca – nízke čelo, tupá brada, zvierací pohľad. Áno, skutočne, dokonalý bandita. „Poriadne mu dáva,“ povedal som. „Len aby chlap nedostal trest najvyšší!“

            „Nezmysel,“ povedal starký. „Štyri roky s prísnou samoväzbou.“

            Po prokurátorovi začal hovoriť obhajca. Bol to pomerne mladý človek. Ale koľko mal v sebe talentu! Aká sila výrečnosti! Aká nefalšovaná prirodzenosť zaznievala z celej jeho reči! Nepopieral zločincovu vinu. Ale – nechceli by ste sa pozrieť na vec pozornejšie? Nechceli by ste nadvihnúť oponu, za ktorou sa skrývajú najtajnejšie zákutia života?

            Dlho hovoril obhajca. Dámy hlboko vzdychali a pudrovali si nosy, spotené od vzrušenia. Podaktoré, slabších nervov, fikali a smrkali. A zločinec s otvorenými ústami hľadel na svojho dobrodinca.

            Znova som sa pozrel na zločinca. A naozaj – jeho tvár je dosť prostučká. A čelo ako čelo. Nie je až také nízke. Ani brada nie je tak tupá. Celkom obstojná brada. Až ťažko uveriť, že s takou bradou človek môže škrtiť stareny. „Veď toho chlapa snáď aj oslobodia,“ povedal som. „Alebo mu dajú podmienečný trest. Ten obhajca hovorí veľmi šikovne!“

            „Nezmysel,“ povedal starký. „Štyri roky s prísnou samoväzbou.“

            Napokon súd odišiel na poradu. Obecenstvo sa prechádzalo po chodbe a pretriasalo obhajcovu reč. Viacerí sa nazdávali, že nemôže dostať viac ako jeden rok podmienečne. Starký cmúľal svoju fajočku a srdito opakoval v zástupe: „Nezmysel! Štyri roky s prísnou samoväzbou.“

            Po dlhom čakaní sa súd vrátil do siene.

            Oznámili rozsudok: „Štyri roky s prísnou samoväzbou.“

(zdroj: ZOŠČENKO, M. Kolotoč. Bratislava: Vydavateľstvo Európa, bez uvedenia roku vydania.)